Nočný Štrasburg
Z Chiemsee do Štrasburgu je cesta takmer rovnako dlhá ako z Bratislavy do Salzburgu (455km/4hod 30min). Doraziť by sme mali okolo šiestej večer. Cesta sa vlečie. V rádiu počúvame akúsi nemeckú stanicu, najmä kvôli dopravným správam. Chytiť zápchu na diaľnici by nám dosť skomplikovalo už aj tak napnutý časový plán. Vilo spí na zadnom sedadle.
Zastavíme na krátku prestávku spojenú s tankovaním a pokračujeme ďalej. Zjeme čiesi „slovenské“ keksy ešte z domu a zapíjame minerálkami. Vilo zase spí :). Pred cestou sme sa dohodli, že sa budeme pri šoférovaní striedať. Vodičáky máme všetci. Zatiaľ som šoféroval len ja. Keď vidím, ako je Vilo schopný zaspať takmer hneď po štarte, začínam zvažovať jeho účasť za volantom :).
Prechádzame hranice, odkiaľ je do Štrasburgu len kúsok. Prestali sme rozumieť nápisom na tabuliach popri ceste :). Navigácia však trasu pozná. Vchádzame do mesta. Nevieme sa orientovať podľa smerových tabúľ, tak sa plne spoliehame na stiahnuté mapy a vytýčenú trasu. Po krátkom kľučkovaní po mestských uličkách nám navigácia oznamuje, že sme v cieli. Prejdem ešte pár metrov, za križovatkou zahnem doprava a nachádzam voľné parkovacie miesto. Berieme batožinu a ideme sa ubytovať.
Na recepcii čakáme asi 10 minút. Po krátkych byrokratických úkonoch dostávam kľúč od izby. Zisťujem, že parkovanie vo dvore by nás stálo 12 EUR. Parkovanie na ulici mi príde dostatočne bezpečné :). Vstupujeme do izby. Mierne sklamanie :( - nie je to nič moc. Vyzerá to ako lacná študentská izba pre štyroch. Dúfam, že nám sem nikoho neprihodia. Koberce sú zatuchnuté, nábytok otlčený, matrace nebudem komentovať :). Z okna máme výhľad na spoločný dvor medzi okolitými domami a na terasu plnú špakov a zarastenú vysokou burinou. Vstup na terasu je asi cez okno :). Ešte že sme tu len na jednu noc. Vybalíme si najnutnejšie veci, berieme techniku a vyrážame do mesta.
Je to pekné mesto plné zaujímavých historických budov, mostov... Stretáme množstvo študentov a hlavne pekných študentiek :) (z celej cesty sme najkrajšie baby videli práve tu). Prechádzame mestom, robíme nočné zábery pamätihodností. Pozerám na hodinky. Je skoro desať. Ak sa nepoponáhľame, už sa nenavečeriame. Rýchlo hľadáme, kde sa dá ešte najesť (inak ako len nejakými bagetami). Sadáme za stôl pred akousi reštauráciou. Pozerám do jedálneho lístka. Nerozumiem ani zamak :). Hmm, tu chalanom asi nič nepreložím :). Niečo si objednávame a dúfame, že to bude dobré :). Nechávame si doniesť aj karafu červeného vína. Reštaurácia je takmer rovno pod katedrálou Notre Dame. Tá je postavená z červeného pieskovca, čo jej dáva charakteristický vzhľad. Máme šťastie. V týchto dňoch je katedrála večer nasvietená farebnými svetlami a okolo pol jedenástej dokonca robia svetelnú šou. Za rytmov hudby sa mení nasvietenie v rôznych uhloch, intenzitách a farebnosti, čo vytvára nádherné a zároveň zvláštne, niekedy až strašidelné obrazy. Príjemné divadlo nad večerným stolom. Po večeri sa ešte do polnoci túlame po meste. Obzeráme pamiatky, robíme nočné zábery. Okolo pol jednej prichádzame späť na izbu.
Ráno opäť vyrážame do mesta. V blízkych potravinách si kupujeme drahé bagety (V Štrasburgu máme jediné ubytovanie bez raňajok.). Obloha je zase zatiahnutá a začína pršať. Schovávam techniku pod bundu. Kupujeme cestovný lístok na celý deň pre tri osoby a električkou sa zvezieme k budove Európskeho parlamentu. Zovňajškom vyzerá, akoby do tohto mesta architektonicky vôbec nepatril. Fotíme sa pred budovou aj na nádvorí. Pred vchodom je rad stĺpov s vlajkami. Hľadám našu a ako správny patriot si ju odfotím :). Prestáva pršať. Prechádzame k ďalším budovám Európskej rady a parlamentu. Stretáme staršieho pána (asi domáci). Kráča k nám a čosi vykrikuje. Asi na niečo nadáva. Pozerá na nás, snaží sa nás odhadnúť. Mlčky prechádza okolo nás. Po pár metroch, keď už má opäť pocit bezpečnosti, zase vykrikuje. Asi začul, ako sme sa rozprávali. Odhadol nás na Rusov :). Nadáva aj na Rusko :).
Modernou električkou ideme späť do historickej časti mesta. Vraciame sa na miesta, kde sme chodili večer. Je tu krásne. Fotíme nádhernú architektúru, staré domy, zdobené priečelia, otváracie mosty... Pod jedným mostom sme uvideli kŕdlik zvláštnych čiernych kačíc, ktoré nemali na nohách blany! Namiesto nich mali len rozšírené články prstov na nohách (neskôr na internete zisťujem, že je to Lyska čierna). O chvíľu nato máme možnosť vidieť otváranie jedného z mostov pre peších. Na kanáli čaká výletná turistická loď, ktorá po úplnom otvorení mosta prepláva okolo nás.
Cestou späť sa zastavujeme pri katedrále. Vstup je voľný, tak vchádzame dnu. Katedrála je aj zvnútra bohato zdobená. Nie je tu zakázané fotenie. Vyťahujeme techniku, nastavujeme ju na horšie svetelné podmienky a ideme loviť zábery. V jednom zákutí som našiel malý historický orloj a niekoľko ďalších zaujímavých exponátov. Po niekoľkých minútach vychádzam von. Urobím ďalší záber, ale LCD panel je celý biely. Zabudol som upraviť nastavenie po zmene svetelných podmienok. S kompaktom by sa mi to nestalo :).
Vraciame sa k autu, kam sme si už predtým preniesli batožinu. Peťo sadá za volant a mierime na Luxemburg. Čakajú nás asi dve a pol hodiny cesty. Štrasburg je krásny, hoci Salzburg mi pripadal ako pokojnejšie mesto.